Pomôcť môže každý z nás

Pomôcť môže každý z nás

V Dermoxene nám záleží na zdraví a kvalite života, preto sme začali rozmýšľať kde je kvalita života nižšia, obmedzená a môžeme ju aspoň malou kvapkou zlepšiť. Vytipovali sme si azylové centrum Betánia v Malackách a venovali im produkty na osobnú hygienu. Boli sme milo prekvapení s akou radosťou privítali náš dar a spýtali sme sa ich, akú pomoc by privítali od nás všetkých. O práci v azylovom dome sme sa porozprávali s Mgr. Evou Vontszemű.

Pani Vontszemű, mohli by ste nám popísať pre koho je vaše Azylové centrum určené?

Naše centrum sa skladá z dvoch častí a teda núdzové bývanie pre týrané ženy a útulku pre bezdomovcov. V našom centre sa nachádzajú rôzne prípady. Sú tu týrané ženy, matky s deťmi, ľudia, ktorí sa dostali do ťažkej životnej situácie a aj dôchodcovia, ktorý nemajú kde bývať, majú dôchodkový vek, ale ich zdravotný stav neumožňuje umiestnenie do domova dôchodcov.

Musí to byť zvláštne počúvať najrôznejšie ľudské príbehy, ktoré nie sú pekné a častokrát vháňajú slzy do očí. Áno, mali sme tu klienta, ktorého vlastné deti vyhodili z domu a on nemal kde bývať, preto skončil v azylovom dome.

Zaujímalo by ma ako sa štát stará o takéto centrá, ako je to s finančnou podporou?

Azylové centrum je pod správou Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý dal centru budovu za symbolický nájom. Finančnú podporu na náklady spojené s prevádzkou dostávame na osobu, ak je plný počet, dostaneme plnú sumu, ak je ľudí menej, peniaze nám vezmú. To, že energie je nutné platiť stále nikoho nezaujíma. A to nespomínam, že finančná podpora slúži len na nevyhnutné veci. Budovu sme dostali za symbolickú sumu, no náklady spojené s opravou sú v našej réžií. Podarilo sa nám vymeniť okná a prerobiť sanitárne zariadenia.

Myslím si, že mnoho ľudí takéto veci netuší a verím, že by chceli pomôcť. Ako by mohli pomôcť vám, alebo ktorémukoľvek sociálnemu zariadeniu?

My sme vďační za všetko. Keď ľudia vyraďujú vecí, môžu nám venovať práčky, chladničky, televízory a celkovo elektroniku. Tiež by sa zišli potreby do školy, veci na osobnú hygienu, oblečenie.

Oblečenie je zrejme najrozšírenejší spôsob charity, avšak treba určite premyslieť, čo je ešte nositeľné a čo nie

Určite. Nemá význam nosiť 10 mechov oblečenia, ktoré je vyhádzané zo starého bytu a nedá sa využiť. Preferovala by som oblečenie zachovalé a vypraté v primeranom množstve.

Mám na Vás ešte jednu otázku. Nestratili ste entuziazmus po piatich rokoch v tejto profesii?

Občas sa cítim vyhorená, keď riešim veci peňažného charakteru. Mávam pocit, že trávim viac času s papiermi ako s klientami. No dostaví sa aj dobrý pocit, keď vidím, že sa nejaké žena posunula vpred.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *